PRVÁ SPOLEČNÁ PREZENTÁCIA

Náš pozemok sa nachádza v Holešovicích na Prahe 7, pričom je umiestený hneď pri vstupe do metra Nádraží Holešovice

Pozemok, na ktorom navrhujeme je tak trochu Nemiestom. Ide o priestor, ktoré si ľudia moc nevšímajú, ktoré nemá práve zreteľnú funkciu, kde ľudia, väčšinou cestujúci čakajúci na svoj spoj, tam netrávia svoj čas viac než musia. Ide o slepý roh, ktorý sa nachádza hneď vedľa centra diania, kde prechádzajú stovky ľudí denne.




Ako som už písala v INTRE, podľa mňa je potenciál takýchto Nemiestach niekde medzi nálezom vhodnej funkcie a medzi pocitom otvorenosti, ktoré priestor vyjadruje aj v aktuálnej podobe Nemiesta, ktorú som vo svojom návrhu chcela zachovať, ohraničiť priestor no podporiť pocit otvorenosti a priestornosti. 

Dnes na našom pozemku (napriek tomu, že ide o otvorený priestor) má návštevník pocit odtrhnutia, izolácie,.. Tým, že pozemok nie je presne využívaný a málo ľudí tam trávi svoj voľný čas, takýto priestor priťahuje ľudí, ktorý domov nemajú alebo sa venujú nelegálnym veciam a tým ostatných ľudí priestor odraďuje a mnohí sa mu vyhýbajú. Ide preto o priestor, kde sa necítia vítaní..





Svojím návrhom som chcela rekultivovať tento verejný pozemok. Vytvoriť priestor, kde sa všetci cítia bezpečne a vítaní.

Stavbu som umiestnila na južnú časť parcely, pričom vyplňuje priestor medzi múrom, ktorý ohraničuje pozemok a budovou, kde sa nachádza vstup do metra.


Perspektíva z vtáčieho pohľadu


Náš pozemok je dostatočne dostupný a pohyb ľudí je v návrhu umožnený aj novou cestou, ktorá je vytvorená hneď z ulice priamo pri rohu budovy.


Perspektíva z vtáčieho pohľadu so zvýraznenou dostupnosťou a typickým pohybom ľudí.


Na následujúcej fotke je zobrazená situácia. Môžeme tak vidieť pohľad zhora na návrh zasadeným na náš pozemok.


Situácia


Návrh má tvar štvorcového pôdorysu, ktorý je po krajoch ohraničený. 

Na severnej strane na rohu sa nachádza bar, pri ktorom hneď leží aj jeho sklad. Bar je prístupný z 3 strán a tak je možné ho vidieť a využívať pre to-go napriek tomu že ste len prechádzajúci. Vedľa skladu sa nachádza voľný priestor, ktorý je možno využívať na koncerty, akcie, prednášky miestnych umelcov, ktorým sa dá priamo prechádzať mimo tento objekt. Vedľa tohto "pódia" sa nachádza sklad a toalety, ktoré sú umiestnené v rohu.

V návrhu som použila drevenú podlahu, pričom v strednej časti objektu sa nachádza zeleň. Priestor, ktorým sa ťahá zeleň nie ani zastrešená. Chcela som tým zaručiť pocit otvorenosti a slobody.

Každý z nás je iný a vyhľadáva iné hodnoty na miestach, ktoré navštevuje. Niekto sa chce prejsť, niekto chce sedieť sám, iný sa stretávať s ostatnými. Túlať sa po priestore, byť viditeľný alebo neviditeľný, byť v tom priestore kedykoľvek. To som sa snažila vo svojom návrhu dosiahnuť. Vo svojom návrhu som chcela vytvoriť tak miesta, kde ľudia chcú byť videní a užívať si slnko, stretávať sa v skupinách, tak som vytvorila aj miesta, v ktorých majú návštevníci pocit súkromia.

V kaviarňach, podnikoch, na miestach, na ktoré každý z nás bežne chodieva, trávi tam čas, je ľahké si všimnúť, ako si ľudia vyberajú svoje miesto. Je veľmi časté, že sa ľudia zdržiavajú po okrajoch podnikov, v rohoch. Majú tam pocit bezpečia a súkromia. Preto som na južnú časť pôdorysu (na ktorej hrane sa nachádza múr) umiestnila pevnú hmotu, ktorá sa viaže priamo na daný múr a v ktorej sú výklenky, v ktorých je možnosť sadnúť.

Okolo stĺpu sa točí rampa, ktorá má funkciu novej dostupnosti na pozemok a zmenu uhlu. Myslím si, že dnes napriek tomu, že tam ten stĺp stojí a je jasnou dominantou na pozemku, si ho málokto naozaj všimne. Keď ale popri ňom ľudia budú prechádzať, pričom sa stane súčasťou navrhovanej architektúry, prechádzajúci si ho nielen všimnú ale začnú vnímať jeho prítomnosť.

Pôdorys



Rez priečny


Pri navrhovaní ma napadlo, že na "múre" s výklenkami na sedenie je možnosť priestor jednoducho ozvláštniť aj napr. graffiti, ktoré by sa ťahalo po celej dĺžke "múru".


Rez pozdĺžny




Severný pohľad


Objekt, je ohraničený ale chcela som aby bol viac než prístupný. Je tam teda viac priechodov, nemá zatvárateľné dvere a tak je objekt neustále otvorený pre verejnosť. Objekt je z dreva a snažila som aby bolo aj pri použití materiálu umožnené vidieť cez medzery. Priestor je tak ohraničený napriek tomu však nemusí pôsobiť uzatvorene.


Západný pohľad



Pracovný model zasadený do reálnej fotky, upravené vo Photoshope a dokreslené v Procreate.



Fotky pracovného modelu - interiér.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

ANALÝZA

CCP Pavillion

1to1