Christiane Cindy Scigeľová

 MODEL Počas ďalšieho stredajšieho stretnutia v ZANe sme sa pustili do stavania modelov našich návrhov. Vybrali sme ten, ktorý šiel najlepšie realizovať modelom za použitia materiálu, ktorý sme dostali rovnaký vo všetkým skupinách. Čo sa týka materiálu, dostali sme podlhovasté hranoly z dreva a kusy kovový drátov , ktoré by mohli slúžiť na ich previazanie, nech je model stabilnejší. Z našich návrhov, ktoré som podrobnejšie opisovala v predchádzajúcich príspevkoch, sme vybrali ALTERNATÍVU °°°, pri ktorej nám prišlo, že jej model by za požitia prideleného materiálu vyzeral zaujímavo.  Pri jeho stavaní sme ale rátali s tým, že sme omezení množstvom materiálu, ktorého viac nedostane a prišli sme na to, že jediný spôsob ako by sme ho mohli postaviť, by bol za použitia lepidla.  To by však neladilo s typom stavania modelov v ostatných skupinách. Taktiež sme získali ďalší materiál a tak sa začalo pomaly prichádzať na to ako bude fungovať drevená konštrukcia celého modelu. Musím priznať, že m

Počas jednoduchej prechádzky, kde som očakávala, že prídeme, vypočujeme si zopár faktov o životoch  budov a ich architektov a po dlhej prechádzke sa každý vrátime domov skôr než sa začne stmievať, toho bolo viac.. o veľa... Je to očakávatelné ale aj tak ma celkom prekvapilo, keď sme si počas krátkeho výkladu o živote budovy a jej zaujímavých faktoch mali robiť skice, čo sa mi na tom páčilo je, že zatiaľ, čo by sme bez skicárov pri výklade len pozerali do zeme alebo na hovoriaceho, pri skicovaní sme neodtrhli pohľad z danej budovy. Kto by čakal, že...? Bolo úplne úžasné, že sme dostali možnosť pozrieť si niektoré stavby z vnútra (DAM bytovka, nová budova UMPRUM, Veletržní palác, ...). Ako to naozaj funguje, ako riešia interiéry či spoločné priestory. No a tie výhľady... Pri návšteve Veletržného paláca sme toho stihli veľa. Históriu budovy, prezretie rôznych poschodí a ich jednotlivých priestorov. Moc sa mi páčilo, že bolo pomocou jednoduchých starých fotiek, vytlačených na špeciálnom ma

Navrhovanie modifikovania danej uličky - jednej z častí originálneho pôdorysu Types of Spaces, o ktorom som písala v predchádzajúcom príspevku, dopadlo... Naša skupina, ktorá pozostávala z Dáši, Yannisa a mňa sme sa nakoniec zhodli, že toto navrhovanie zavŕšime 3 finálnymi alternatívami , ktoré sa vám pokúsim trochu priblížiť... Počas ďalšieho - finálneho stretnutia sme si ozrejmili, čo ako funguje, v resp. nefunguje. Chceli sme...      - zachovať originálny koncept     - priviesť novú geometriu - iný geometrický útvar - trojuholník     - vyvolať precítenie priestoru     - zachovať striktnosť materiálu      ... pričom sme sa zaoberali našimi hlavnými princípmi, ktoré naše návrhy sprevádzali - POSUN - GRADÁCIA - ROTÁCIA -. Pri navrhovaní sme sa ale dostali k tomu, že rotáciou prichádzame k rôznym problémom a pri viacerých sa priestor príliš komplikoval, takže sme nakoniec od toho princípu upustili a hľadali sme inú cestu. Pri hľadaní sme sa dostali už k bodu, kde sme dumali nad tým,

Types of Spaces je projekt, ktorý bol dočasne postavený ako súčasť festivalu CONCÉNTRICO, ktorý sa konal v Španielsku. Bol postavný ateliérmi Palna a Hanghar. Ale o čom to vlastne je? Nachádzal sa na kraji mesta, čiže mimo centrum, mimo ruch, aby sa v kľudnom okolí dal precítiť ten dojem priestoru a jeho zmeny, čo vlastne chceli týmto projektom docieliť. Bol postavený v uličke, ktorá viedla do starej továrne na tabak. Jednoduchú a ľahko priechodnú uličku premenili v nečakaný priestor . Daný projekt ani nezastrešili a tak zostáva ako otvorený priestor. Pôdorys tohto pavilónu sa skladal z viacerých štvorcových častí, ktoré mali identické rozmery. Tieto časti boli vyplnené priečkami, pri čom vytvárali priestory z jednoduchých geometrických tvarov. Počas prechádzania týmito jednotlivými priestormi, ukázali návštevníkom, ako veľmi dokáže jednoduchá zmena priestoru vplývať na vnímanie človeka . Celý pavilón bol postavený z jednotného materiálu - tehly , o rozmeroch 300x300x75, čím len utvrd

  https://1drv.ms/p/s!AjY4reD3Iyvomjv92LzWUATFsOi_

Predtým ako bola postavená budova ČKD, ktorú poznáme dnes, bola v 15. storočí postavená baroková budova, známa ako Sklenárska . Stála tam až do 19. storočia kedy ju majitelia dali zdemolovať a nahradil ho Dům vlny a hedvábí . Nakoniec sa aj táto budova musela zdemolovať kvôli výstavbe metra A a jeho stanice v 70tych rokoch. Následne sa vyhlásila architektonická súťaž pre novú stavbu na tejto parcele. No kvôli nespokojnosti s výsledkami súťaže bol nakoniec oslovený týmto projektom Jan Šrámek , ktorý spolupracoval s Alenou Šrámkovou . Jeden z požiadavkov bol, aby budova naväzovala na stanicu metra. Výsledný návrh veľmi pripomína predchádzajúcu stavbu, Dům vlny a hedvábí, od projektanta Buldra. Podobné rozloženie okien, kombinácia skla a kameňa a taktiež mohutné svetelné hodiny. Chceli uľahčiť orientáciu v meste, nemeniť danú stavbu príliš. Nová budova nemá skepy. Jej ocelový skelet vyrastá zo skeletovej konštrukcie podchodu a stanice metra pod ním. Stavba mala 2 funkcie - administratívnu